Budúcnosť klope na dvere a ja mám strach otvoriť
Bojím sa. Bojím sa budúcnosti a toho čo ma čaká. Bojím sa, že nedosiahnem to po čom túžim. Nechcem byť iba ďaľším sklamaním. Nechcem sa prizerať ako sú ostatný na vrchole, keď budem padať. Chcem byť tá, ktorá sa bude z vrchu pozerať na ostatných. Každú noc pre spánkom si želám aby som sa ráno nezobudila. Pociťujem stes. Cítim sa, ako keby mi celý svet stál na hrudi. Nemôžem dýchať. Je to tak primitívne. Je to reflex, ktorý nám je daný od narodenia. Nádych a výdych. Pľúca sa naplnia kyslíkom. No je to nemožné, ak ťa škrtia výčitky svedomia. Tep srdca. Z minúty na minútu iný. V jednu chvíľu nevie prestať biť a v druhú nebije vôbec. Mám pocit ako keby som zomierala. Milujem život. Milujem život a predsa ho nenávidím. Čo robiť ak plač už viac nepomáha? Čo robiť ak plač už viac nečistí oči? Čo robiť ak plač už viac nečistí srdce? Opustená. Som obklopená stovkami ľudí, ktorých milujem a ktorí milujú mňa, no cítim sa tak sama. Viem, že sa im môžem zdôveriť, no nechcem ich zaťažovať. To zvl...